Protetika_100_rokov_B5_Online_Pages

KAPITOLA | 01

zohrával Jedličkov ústav. Išlo o zariadenie pre liečbu a výchovu telesne postihnutých detí v Čechách, ktoré v Prahe už v roku 1913 založil prof. Dr. Rudolf Jedlička, vynikajúci chirurg, veľký humanista a filantrop. Počas prvej svetovej vojny nadobudol ústav nové poslanie – vyrábať protézy a iné pomôc ky pre vojnových invalidov. Profesor Jedlička sa stal veliteľom záložnej nemocnice v Prahe 2, kam prevážali ťažko zranených. Tých, ktorí stratili končatinu, posielal do Jedličkovho ústa vu, kde sa mohli vyučiť remeslám potrebným pre výrobu protéz a ortopedických pomôcok, ktorých potreba neustále rástla. Väčšinu za mestnancov ústavu teda tvorili práve vojnoví invalidi, pretože zdraví muži boli povolaní do služby na front. Z radov týchto ľudí neskôr vzišli

zakladatelia vlastného ortopedického družstva ODIP – František Lehr, Alois Lupínek, Václav Roháček, Karel Brejcha, Jan Morávek, Ladislav Vedral, Karel Kohoutek, Jozef Černý, Jozef Král, Jozef Beneš, Rudolf Koubek, Antonín Nosek a Petr Sekanina. Podobnú náplň činnosti ako pražský ODIP malo Výrobné, nákupné a úsporné družstvo vojno vých invalidov ERGON, ktoré pôsobilo v Brne od roku 1922 a ktoré počas svojej existencie dosahovalo dobré hospodárske výsledky. Citovaný úryvok z knihy, vydanej pri príležitosti 20. výročia založenia družstva ODIP, hovorí o mimoriadne ľudských charakteroch a mravných hodnotách tých, ktorí toto družstvo viedli k úspechu:

ODIP bolo z ortopedických družstiev najstarším, a preto malo ako prvé skúsenosti v riadení invalidného podniku a tiež vo výrobe pro téz a iných výrobkov. Z tejto skutočnosti však nikdy nerobilo taj nosti a neskrývalo pred vedúcimi ostatných troch ortopedických družstiev svoje skúsenosti či slabiny. Naopak, dávalo ich k dispozí cii, aby sa tieto družstvá vyvarovali všetkých rôznych chýb a škôd, ktoré vznikajú, ak nie je dostatok potrebných znalostí a skúseností.

18