Protetika_100_rokov_B5_Online_Pages

POHĽAD DO BUDÚCNOSTI

1923 – 2023 PROTETIKA 1OO ROKOV

1

KAPITOLA | 07

2

POHĽAD DO BUDÚCNOSTI

3

KAPITOLA | 07

4

PROTETIKA 100 ROKOV 1923 – 2023

KAPITOLA | 01 PREMENY PROTETIKY 1923 – 2023

HISTORICKÉ MÍĽNIKY PROTETIKY

1977 – 1989

Kolaudácia nového závodu a správnej budovy PROTETIKA na Bojnickej 10 v Bratislave

1944

Vznik štátneho podniku PROTETIKA v roku 1989

PROTETIKA podporila Slo venské národné povstanie prostredníctvom dodávok obväzového a chirurgického materiálu a tiež poskytnutím finančnej pomoci

Vznik názvu PROTETIKA národný podnik

Vznik akciovej spoločnosti PROTETIKA, a.s.

1962

1992

Vznik samostatnej pobočky Výrobného ortopedického družstva ODIP Praha v Bratislave 1. 1. 1923

1923

Zavedenie sériovej výroby korkových výliskov a rehabilitačných sandálov

1975

1923

6

2023

PRVÁ SVETOVÁ VOJNA A JEJ DÔSLEDKY

2008 – 2010

Elektronizácia systé mu riadenia výroby, výdaja zdravotníc kych pomôcok a predaja obuvi

Výstavba výrobného závodu dcérskej spoločnosti Ortex Vinogradovo Ltd.

2019 – 2020

Rozmach obchodnej činnosti spoločnosti

Implementácia 3D výroby zvukovodných načúvacích prístojov Zavedenie frézovania ortope dických vložiek

Zriadenie maloobchodnej siete predajní a výdajní zdravotníckych pomôcok

2022 – 2023

1995

Automatizácia a digitalizácia vo výrobe zdravotníckych pomôcok – zavedenie CAD/ CAM technológií a robotizo vaného pracoviska

2014 – 2019

7

Na vydaní spolupracovali:

Kolektív zamestnancov PROTETIKA, a.s.: Ing. Ľubomír Pištek, Ing. Magdaléna Kordošová, Ing. Ivana Nosálová, PhD., Ing. Ivica Matelová, Ing. Jana Knápková, Ing. Jarmila Filipová, JUDr. Marta Chupeková, Mgr. Jana Mlynarovičová, Dagmar Zemešová, Vratislav Jurica, Zuzana Lapinová, Ladislav Mandák, Branislav Božik, Gašpar Rózsa, Viera Horváthová, Tatiana Grežďová, Monika Kucháriková, Anastázia Lubyová Projektová manažérka: Mgr. Jana Mlynarovičová Texty: Mgr. Diana Garbierová

Jazyková úprava: Miroslava Vorobjevová Grafická úprava: Agentúra NULL, s.r.o. Tlač: Kasico a.s. Vydal: PROTETIKA, a.s., 2023 Náklad: 300 ks ISBN: 978-80-570-5302-6

„Nepredajné“

Obsah

Príhovor generálneho riaditeľa

04 Veľké zmeny a zásadné rozhodnutia PROTETIKY po novembri 1989 str. 42

str. 09

01 Prvá svetová vojna a jej dôsledky. Osudy vojnových invalidov

05 Moderná PROTETIKA v 21. storočí

str. 10

str. 50

02 PROTETIKA v časoch Slovenského štátu a druhej svetovej vojny

06 PROTETIKA – stabilná a inovatívna spoločnosť

str. 22

str. 62

03 Ortopedická výroba počas rokov 1948 -1988. Vznik názvu PROTETIKA

07 Pohľad do budúcnosti

str. 28

str. 88

Táto práca si vyžaduje jemnú motoriku, zručnosť, predstavivosť a najmä vzťah človeka k ručnej práci. Je to v istom zmysle aj práca umelecká, potrebné je teda i estetické cítenie. Každý jeden pár topánok je unikát.

Dagmar Zemešová

Účelom ľudského života je slúžiť a prejavovať súcit a vôľu pomáhať druhým.

Albert Schweitzer

Príhovor

Milí kolegovia, partneri a priatelia spoločnosti PROTETIKA, a.s., PROTETIKA má 100 rokov. Je to úctyhodný míľnik a výnimočná príležitosť nielen pre bi lancovanie úspechov, ale aj pre zanechanie odkazu budúcim generáciám zamestnancov, klientom a celej spoločnosti. Prostredníctvom tejto jubilejnej publikácie sa s vami chceme podeliť o náš príbeh. Je bohatý na fakty, udalosti a spomienky zamestnancov a lekárov a je tiež ohliadnutím za storočnou históriou tradícií a inovácií vo vývoji ortopedickej obuvi a pomôcok pre hendikepovaných ľudí. Písal sa rok 1918, keď skupina českých invalidov založila v Prahe družstvo ODIP, predchodcu dnešnej PROTETIKY, a.s. s cieľom pomôcť tisí com ľudí zmrzačených vojnou. Keďže sami za kladatelia družstva ODIP boli jej obeťami, osob ne vynaložili nesmierne úsilie na vybudovanie podniku, ktorý pomáhal nielen hmotne, ale aj morálne. Na týchto pilieroch vznikla spoločnosť PROTETIKA dňa 1. 1. 1923. Je viac ako symbolické, že zažívame 100. vý ročie PROTETIKY v časoch, keď je Európa opäť zasiahnutá vojnou. Dovoľujeme si preto oživiť odkaz zakladateľov družstva ODIP : „Šťastím pre celý náš národ a tiež pre nás, voj nových invalidov, by zaiste bolo, keby dnešná nová generácia, vyrastajúca v dobe povojnovej

a nepamätajúca si svetovú vojnu, bola tak šťast ná, aby podobné obdobie nemusela už prežiť.” Schopnosť vykonávať svoju prácu s láskou, ob rovským nasadením a solidaritou je pre PROTE TIKU charakteristická už celé dekády. Aj dnes v nej pôsobia ľudia, ktorí do svojej práce vkla dajú srdce a rozum. Za svoj úspech a to, kde sa dnešná PROTETIKA nachádza, vďačí všetkým zamestnancom, ich vytrvalej a precíznej práci, ktorú vykonávajú s remeselnou zručnosťou, in venciou a schopnosťou prispôsobiť sa meniace mu sa trhu. Vďaka patrí tiež lekárom, ortopédom a rehabilitačným pracovníkom za ich dôveru. Už 100 rokov pomáhajú produkty PROTETIKY pacientom s hendikepom. Pre toto poslanie máme dnes rovnaké zanietenie, s akým v roku 1923 začínali naši predchodcovia. V priebehu storočia sme úspešne zvládli mnohé problémy a výzvy, modernizovali, rozrástli sa a zosilneli. V súčasnosti je PROTETIKA, a.s. modernou stabilnou spoločnosťou, ktorá má svoje pevné miesto na trhu. Sme spoľahlivým partnerom našich klientov nielen na Slovensku, ale aj v Čechách. Môžeme sa hrdo postaviť za našu značku, ktorú definuje kvalita a rozmanitosť. Do novej éry vstupujeme s energiou, novými nápadmi a odhodlaním neustále sa zlepšovať.

Ing. Ľubomír Pištek, generálny riaditeľ

KAPITOLA | 01

PRVÁ SVETOVÁ VOJNA A JEJ DÔSLEDKY

01

1918 -1937

14

PRVÁ SVETOVÁ VOJNA A JEJ DÔSLEDKY

OSUDY VOJNOVÝCH INVALIDOV

15

KAPITOLA | 01

František Lehr, predseda predstavenstva

Václav Boháček, podpredseda predstavenstva

Petr Sekanina, predseda dozornej rady

Alois Lupínek, pokladník

Jan Morávek, prísediaci dozornej rady

Karel Brejcha, prísediaci dozornej rady

16

PRVÁ SVETOVÁ VOJNA A JEJ DÔSLEDKY

Vznik a história pobočky spoločnosti ODIP v Čechách

V roku 1918 vojna trvala už štvrtý rok, a počet vojnových invalidov rapídne narástol do takej miery, že sa otázka ich budúcej existencie stá vala ťažkým problémom pre celú spoločnosť. Inštitúcie, ktoré poskytovali liečebnú starost livosť vojnovým invalidom, vyrábali protézy a iné potreby a ocitli sa pod návalom práce. Až po skončení vojny vznikli samostatné ortope dické kliniky v Prahe, Brne a Bratislave, kde sa odborní lekári venovali liečbe a starostlivosti o týchto invalidov. V apríli 1918 sa v Prahe uskutočnila schôdza Družiny vojnových invalidov pod vedením pred sedu Ondreja Kypru. Zúčastnilo sa na nej 5 000 ľudí, prevažne vojnou zasiahnutých, vrátane zamestnancov dielní Jedličkovho ústavu z praž ského Vyšehradu. Na schôdzi sa diskutovalo o dôležitých otázkach vojnových invalidov a ich budúcnosti. Jednou z hlavných tém bola otázka svojpomoci ako prostriedku, ktorý mal zabezpečiť lepšie podmienky pre ich existenciu a podporu, aby neboli odkázaní len na dobro činnosť a cudziu pomoc. Schôdza im priniesla nové nádeje do ďalších rokov. Z myšlienky družstevnej svojpomoci vznikol veľkolepý podnik Ortopedické družstvo inva lidov Praha (ODIP), ktorý začal svoju činnosť 1. 8. 1918 v prenajatých priestoroch v Prahe. Jeho úlohou bolo vyrábať umelé končatiny a rôzne ortopedické prístroje a ortopedickú obuv, no zá roveň plnil oveľa dôležitejšiu funkciu – poskytoval morálnu podporu a nádej ľuďom, ktorých vojna obrala o cenné zdravie a zmysel života.

Invalidi, ktorí si vďaka práci pre ODIP zarábali na živobytie, inšpirovali ďalších ľudí, ktorí si tu nechali zhotoviť protézu a potom sa sami uchá dzali o prácu v tomto družstve. Tým žiadateľom, ktorí pre svoje zranenie nemohli vykonávať svoje pôvodné povolanie, štátne úrady umožnili ab solvovať teoretický preškoľovací kurz. ODIP im následne poskytol možnosť prejsť praktickým školením vo svojom podniku. ODIP založili telesne postihnutí ľudia, ktorí sa vrátili z frontu, aby napriek nepriazni osudu našli nielen prácu, ale aj zmysel ďalšieho života. Vďaka ich poctivej práci, obetavosti a vytrvalosti sa ODIP už v prvých 10 rokoch svojej existencie vypracoval z malého skromného družstva na úspešný robotnícky podnik. V tých časoch bol verejnosťou považovaný za vzor družstevného podnikania a predstavoval úspech nielen hospo dársky, ale aj mravný. Všetci jeho členovia medzi sebou pestovali ducha svornosti, znášanlivosti a solidarity. Spoločne sa riadili heslom „Jeden za všetkých, všetci za jedného“ . Profesor Jedlička a začiatky sta rostlivosti o vojnových invalidov v Čechách Pri príležitosti 100. výročia PROTETIKY je potreb né spomenúť udalosti z histórie, ktoré predchá dzali vzniku bratislavského družstva Odip. Toto družstvo sa potom stalo základným kameňom budúcej spoločnosti PROTETIKA, a.s. Význam nú úlohu v dejinách starostlivosti o invalidov

17

KAPITOLA | 01

zohrával Jedličkov ústav. Išlo o zariadenie pre liečbu a výchovu telesne postihnutých detí v Čechách, ktoré v Prahe už v roku 1913 založil prof. Dr. Rudolf Jedlička, vynikajúci chirurg, veľký humanista a filantrop. Počas prvej svetovej vojny nadobudol ústav nové poslanie – vyrábať protézy a iné pomôc ky pre vojnových invalidov. Profesor Jedlička sa stal veliteľom záložnej nemocnice v Prahe 2, kam prevážali ťažko zranených. Tých, ktorí stratili končatinu, posielal do Jedličkovho ústa vu, kde sa mohli vyučiť remeslám potrebným pre výrobu protéz a ortopedických pomôcok, ktorých potreba neustále rástla. Väčšinu za mestnancov ústavu teda tvorili práve vojnoví invalidi, pretože zdraví muži boli povolaní do služby na front. Z radov týchto ľudí neskôr vzišli

zakladatelia vlastného ortopedického družstva ODIP – František Lehr, Alois Lupínek, Václav Roháček, Karel Brejcha, Jan Morávek, Ladislav Vedral, Karel Kohoutek, Jozef Černý, Jozef Král, Jozef Beneš, Rudolf Koubek, Antonín Nosek a Petr Sekanina. Podobnú náplň činnosti ako pražský ODIP malo Výrobné, nákupné a úsporné družstvo vojno vých invalidov ERGON, ktoré pôsobilo v Brne od roku 1922 a ktoré počas svojej existencie dosahovalo dobré hospodárske výsledky. Citovaný úryvok z knihy, vydanej pri príležitosti 20. výročia založenia družstva ODIP, hovorí o mimoriadne ľudských charakteroch a mravných hodnotách tých, ktorí toto družstvo viedli k úspechu:

ODIP bolo z ortopedických družstiev najstarším, a preto malo ako prvé skúsenosti v riadení invalidného podniku a tiež vo výrobe pro téz a iných výrobkov. Z tejto skutočnosti však nikdy nerobilo taj nosti a neskrývalo pred vedúcimi ostatných troch ortopedických družstiev svoje skúsenosti či slabiny. Naopak, dávalo ich k dispozí cii, aby sa tieto družstvá vyvarovali všetkých rôznych chýb a škôd, ktoré vznikajú, ak nie je dostatok potrebných znalostí a skúseností.

18

PRVÁ SVETOVÁ VOJNA A JEJ DÔSLEDKY

Zamestnanci v dielni Jedličkovho ústavu v Prahe

Druhá návšteva prezidenta T. G. Masaryka v dielňach ODIPU v Prahe 23. marca 1923

19

KAPITOLA | 01

20

PRVÁ SVETOVÁ VOJNA A JEJ DÔSLEDKY

Bratislavská pobočka Odip na Vajnorskej

Starostlivosť o invalidov na Slovensku a vznik Odip v Bratislave

Štátne ortopedické dielne v Bratislave

bám zmrzačeným vojnou umožňovali rýchlo sa vracať do normálneho života. Spočiatku v dielňach pracovali len remeselníci a zdraví ľudia, no neskôr tu našli prácu aj telesne postihnutí. V októbri 1915 boli pri Štátnych ortopedických dielňach zriadené cvičné dielne pre vojnových invalidov, ktorí tu mali možnosť získať odbornosť v niektorej z ortopedických profesií. Dielne sa postupne rozširovali a v roku 1918 zamestnávali až 220 ľudí.

Dielne boli založené v auguste 1915 z pod netu univerzitného profesora MUDr. Ľudovíta Bakaya, hlavného lekára bratislavskej štátnej nemocnice. Nachádzali sa na Družstevnej ulici v Bratislave a už od ich založenia sa tu vyrábali ortopedické pomôcky pre vojnových invalidov, aby títo nemuseli cestovať do Budapešti. Štátne ortopedické dielne mali dôležité poslanie – oso

21

KAPITOLA | 01

sídlom na Vajnorskej ulici 2. Pre odlíšenie od českého ODIP začala slovenská pobočka pou žívať skratku Odip. Výrobné družstvo prebralo všetkých 58 zamest nancov a za inventár a rôzny tovar zaplatilo 568-tisíc Kč. Zároveň si prenajalo budovu na Vajnorskej ulici pre účely výroby a do podnikové ho registra novovzniknutej pobočky si zapísalo nasledovný predmet podnikania: „Výroba protéz horných a dolných končatín, liečebné a náprav né korzety, podperné prístroje, ortopedická obuv a ďalšie druhy ortopedických, protetických a terapeutických pomôcok.“ Družstvo bolo dodávateľom všetkých orto pedických pomôcok a ortopedickej obuvi pre vojnových invalidov na celom území Slovenska. Za jeho prvého riaditeľa bol zvolený Václav Bo háček, ktorý podnik viedol až do roku 1956. Fungovanie a úspechy bratislav skej pobočky Odip Bratislavská pobočka výrobného družstva Odip plnila svoje poslanie úspešne. Nadviazala na úzku spoluprácu s 1. Ortopedickou klinikou LFUK, ktorú viedol prof. MUDr. Vítězslav Chlum ský, zakladateľ Československej ortopedickej spoločnosti. Pobočka Odip vstúpila do bez prostredného kontaktu so Zemským štátnym úradom pre vojnových poškodencov a stala sa jediným dodávateľom ortopedicko-protetických pomôcok a ortopedickej obuvi pre vojnových invalidov na Slovensku. Profesor Vítězslav Chlumský zdôrazňoval, že pre pacienta po amputácii končatiny je dôležité, aby dostal jednoduchú dočasnú protézu v čo najkratšom čase. Dočasnú protézu potom ne skôr nahradil trvalou, ktorú vyrobili pacientovi presne na mieru. Profesor Chlumský tiež kládol veľký dôraz na technickú stránku ortopédie

Čestný diplom z Medzinárodného dunajského veľtrhu, 1924

Spojenie bratislavských Štátnych ortopedických dielní a pražského ODIP 1.1.1923 Na troskách rozpadajúceho sa Rakúsko-Uhorska boli položené základy prvej spoločnej republiky Slovákov a Čechov. Vznik Československa bol pre naše národy najvýznamnejšou udalosťou 20. storočia. V období po skončení prvej svetovej vojny a na začiatku raného spoločného štátu vznikla potreba zlepšenia starostlivosti o vojnových in validov. Z tohto dôvodu sa Ministerstvo sociálnej starostlivosti rozhodlo začleniť Štátne ortope dické dielne v Bratislave pod správu pražského ODIP. Dňa 1. januára 1923 vznikla samostatná pobočka výrobného družstva v Bratislave so

22

PRVÁ SVETOVÁ VOJNA A JEJ DÔSLEDKY

Bandažistické dielňe v Bratislave

a vyžadoval, aby každý lekár absolvoval prax v dielňach a bol tým pádom schopný zhoto viť protézu, prístroj či inú ortopedickú alebo protetickú pomôcku. Sám profesor Chlumský absolvoval prax v dielni u ortopéda Hessinga v Nemecku, kde pôsobil ako mechanik. Významnými odberateľmi ortopedických po môcok a obuvi sa stali okresné nemocenské poisťovne. Vzhľadom na výrobné kapacity, ktoré malo družstvo k dispozícii, si však získavalo aj privátnych zákazníkov. Najväčšiu časť tejto sku piny tvorili roľníci, na ktorých sa nevzťahovalo nemocenské poistenie. Od roku 1925 začali v podniku vyrábať indivi duálnu obuv na mieru aj pre zdravých ľudí. V Bratislave ju predávali v dvoch predajniach druž stva, ktoré však utrpeli nástupom veľkovýroby a najmä vstupom firmy Baťa na trh. Z dôvodu

23

KAPITOLA | 01

nerentabilnosti boli obe družstevné predajne zatvorené. Družstvo pokračovalo vo výrobe vý hradne ortopedickej obuvi. Sortiment tvorilo 8 druhov protéz dolných končatín, 5 druhov pro téz horných končatín, 16 druhov ortéz dolných končatín, 2 druhy korzetov a priamidiel, 2 druhy brušných pásov na mieru a 3 druhy ortopedickej obuvi na mieru.

Rozširovanie dielní a modernizácia

Zvyšujúca sa produkcia spôsobila problém s priestormi na Vajnorskej ulici, ktoré už kapacitne nepostačovali. Preto sa v roku 1927 začalo s ich rozsiahlou prestavbou, vďaka čomu mohli zväčšené dielne poskytovať dobré pracovné podmienky pre 80 až 100 zamestnancov. Hoci družstvo nemalo vlastnú budovu, snažilo sa prenajaté objekty nielen udržiavať v dobrom stave, ale ich aj zveľaďovať. V roku 1932 sa pô vodné vykurovanie pevným palivom nahradilo ústredným kúrením na paru, bola zrealizovaná izolácia podláh a v niektorých miestnostiach boli položené xylolitové, terazzové alebo gumové podlahy. Časť rozsiahleho dvora pri dielňach na Vajnorskej ulici sa premenila na záhradu s oddychovým kútom a oddelil sa dovtedy spo ločný vchod so Štátnym úradom pre vojnových poškodencov. Avšak najvýznamnejšiu modernizáciu predsta vovalo nahradenie pôvodnej niklovne moder nou chrómovňou. Keďže ortopedická výroba jej kapacitu nevyužívala naplno, bola zavede ná doplnková činnosť – galvanizácia rôznych predmetov.

Medzinárodný dunajský veľtrh v Bratislave

24

PRVÁ SVETOVÁ VOJNA A JEJ DÔSLEDKY

Domáce aj medzinárodné ocenenia bratislavského Odip

za kolekciu ortopedických a protetických výrobkov a ortopedickej obuvi. Za účasť na Medzinárodnom dunajskom veľtrhu v roku 1930 bolo odmene né striebornou medailou za kolekciu výrobkov a v roku 1937 získalo zlatú medailu s diplomom uznania za dokonalú prácu od Zemského zväzu obchodníkov s kožami v Bratislave. Okrem toho bratislavská pobočka družstva vysta vovala na viacerých výstavách a vzorkových veľ trhoch doma aj v zahraničí cez pražské ústredie.

Výrobné ortopedické družstvo invalidov Odip v Bra tislave patrilo od svojho vzniku medzi najväčšie na Slovensku. Mzdy jeho pracovníkov boli vyššie ako zárobky v ostatných priemyselných odvetviach. Zamestnanci preto odvádzali kvalitnú prácu a ich výrobky získali uznanie na mnohých výstavách. Už v roku 1924 bol družstvu udelený čestný diplom uznania na IV. Medzinárodnom dunajskom veľtrhu

25

KAPITOLA | 02

PROTETIKA V ČASOCH SLOVENSKÉHO ŠTÁTU

02

1939 -1945

26

PROTETIKA V ČASOCH SLOVENSKÉHO ŠTÁTU

A DRUHEJ SVETOVEJ VOJNY

27

KAPITOLA | 02

Výňatok zo živnostenského registra

28

PROTETIKA V ČASOCH SLOVENSKÉHO ŠTÁTU

Situácia pred vojnou a počas Slovenského národného povstania

Výrobné ortopedické družstvo invalidov Odip v Bratislave sa od svojho vzniku radilo k naj väčším svojho druhu na Slovensku a bolo tiež členom Slovenskej rady družstiev. Už od svojho založenia kládlo veľký dôraz na riadnu účtovnú evidenciu, ktorá prekračovala požiadavky stano vené družstevnými predpismi, viedli sa výrobné kalkulácie aj podniková štatistika. Tržby a rast družstva v predvojno vom období Bratislavský Odip fungoval od svojho vzniku do 15. 3. 1939 ako pobočka pražského ústredia pod vedením Václava Boháčka, zakladajúceho člena. Počet pracovníkov sa v priebehu 16 rokov zvýšil z pôvodných 58 na 71 v roku 1939. Tržby zaznamenali len nepatrný rast, iba 0,1 mil. Kčs. V roku 1939 dosiahli 2,4 mil. a v roku 1923 sa nachádzali vo výške 2,3 mil. Kčs. Najvyššie tržby v predvojnovom období sa v rokoch 1930 a 1938 vyšplhali na 2,9 mil. Kčs. Oslabenie Slovenska ako následok mníchov ského diktátu využili vtedajší držitelia moci a vyhlásili autonómiu. Po začatí druhej svetovej vojny sa bratislavská pobočka Odip osamostatni la od pražskej. Vlastníctvo majetku závodu však zostalo v rukách pražského ústredia a podľa vtedajšej legislatívy sa stal reprezentáciou za hraničného podniku. Aj keď v pobočke pracovalo

viac národností, ba našli sa aj jedinci, ktorí sa aktívne exponovali za vtedajší režim, personálne zmeny sa neudiali žiadne. Do podniku dosadili vládneho dozorcu, hlavného radcu vnútornej politickej správy, ktorý bol počas vojny podľa dostupných prameňov skutočným poradcom a oporou závodu. Odip v období Slovenského ná rodného povstania, prudký nárast tržieb Počas priebehu Slovenského národného po vstania sa výrobné ortopedické družstvo aktívne zapojilo do pomoci povstalcom. Poskytlo im obväzový a chirurgický materiál aj finančnú podporu, čím sa podieľalo na boji za slobo du a nezávislosť. Vo vojnových rokoch malo družstvo Odip Bratislava zastúpenie nemeckej firmy Braun – Melsungen, ktorá nemocnice a liečebné ústavy na celom Slovensku zásobovala chirurgickými nástrojmi a šijacím chirurgickým materiálom.

Tržby družstva prudko rástli a v roku 1944 dosiahli 9,4 milióna korún. Ku koncu vojny sa počet jeho zamestnancov zvýšil na 96 osôb.

29

KAPITOLA | 02

Obnova Československa

zisťoval stav výstavby vojnou zničených obcí, vo svojej správe uviedol:

Do konca apríla 1945 bolo oslobodené takmer celé územie Slovenska a zakrátko sa stalo súčas ťou reštituovaného Československa. Po skonče ní druhej svetovej vojny sa obnovila i celoštátna pôsobnosť družstva ODIP so sídlom v Prahe. Bratislavský podnik sa stal pobočným závodom, počet zamestnancov prechodne klesol na 78 osôb a tržby na 6,7 mil. Kčs. Pri prechode frontu cez Bratislavu sa poškodili alebo zničili stroje, zariadenie a materiál, takže všetci pracovníci sa už v apríli 1945 pustili do odstraňovania škôd. Nebolo to jednoduché, pretože chýbala voda, elektrina aj plyn. Nefun govala doprava, takže ľudia museli do práce prichádzať pešo, často z veľkých vzdialeností. V júni sa postupne začalo vyrábať a prvou veľkou objednávkou bola produkcia 50 protéz dolných končatín pre Červenú armádu. Dôsledky vojny sa čoskoro odrazili na raste or topedickej výroby. Zvyšovali sa požiadavky na protézy dolných končatín, korzety, prístroje a ortopedickú obuv. V roku 1946 bola výroba ortopedických a protetických pomôcok v po rovnaní s rokom 1937 trikrát vyššia a výroba ortopedickej obuvi vzrástla o 30 %. Arm. generál Ludvík Svoboda, námestník pred sedu vlády, počas svojej cesty po severovýchod nom Slovensku v septembri 1950, na ktorej Nárast ortopedickej výroby po skončení vojny

Cieľom Statneho uradu pre vojnovych posko dencov bolo zlepsit pracovnu schopnost inva lidov a vratit im pocit spolocenskej rovnocen nosti. Protezove oddelenie uradu vybavovalo žiadosti tých, ktori následkom zranenia prišli o koncatinu alebo u nich došlo k deformitam hornych ci dolnych koncatin. Protézy a ortopedické pomôcky sa vybavovali na odporú anie odborneho lekara, najcastejsie ortopeda, pričom narok na poskytnutie protez mali aj pozostali poškodencov. Súčasťou protezy na nohy bola specialna obuv, bez ktorej nebolo mozne protezu použ vať. Pre skratene koncatiny sa vyrabali topanky s korkovou vlozkou. Zriadenie pobočky Odip v Košiciach a jej fungovanie v rokoch 1947 – 1967 Od marca 1939, kedy bola v Košiciach zruše ná prevádzka brnianskeho družstva ERGON, zostal východ Slovenska bez ortopedickej vý Vo všetkých menovaných okresoch je veľa invalidov z druhej svetovej vojny, najmä potom veľa zranených a mínami zmrzačených detí. Tieto chodia dodnes v protézach, z ktorých už vyrástli, čím, pochopiteľne, zdravotne veľmi trpia.

30

PROTETIKA V ČASOCH SLOVENSKÉHO ŠTÁTU

Vykaz zraneni a „vad“, pre ktore boli objednane ortopedicke pomocky od januára do decembra 1947

Amputacia koncatiny: Oboch dolnych koncatin

56

Jednej končatiny

1307

Chodidla

145

Amputacia hornej koncatiny: Oboch horných končatín

14

Pravej hornej končatiny Lavej hornej končatiny

165 171

Pravej ruky Lavej ruky

45 36

Strata oka

436

Poskodenie prav. hor. končatiny

1248

Ľavej hornej končatiny 1442 Dolnej končatiny mimo chodidla 2384 Dolnej končatiny v chodidle 787 Dutiny brusnej 281 Chrbtovej kosti 71

Zdroj: SAV, Vojnové škody a rekonštrukcia Slovenska 1944 – 1948, Ľ. Hallon – M. Sabol – A. Falisová

roby, hoci práve tam bolo najviac vojnových invalidov. Museli sa preto obracať na Odip v Bratislave, čo pre nich bolo namáhavé aj fi nančne nákladné, pretože za pomocou museli vycestovať. Situácia sa zmenila až po zriadení pobočky bratislavského závodu Odip v Košiciach 1. 1. 1947. Výrobný program bol menší ako v Brati slave, nezahŕňal ľahké terapeutické pomôcky a bandáže. Pobočka najskôr sídlila v bývalých vojenských kasárňach, ale tie produkcii nevy

hovovali. Až v lete 1948 sa podarilo opätovne nadobudnúť priestory na Skladnej ulici, ktoré do roku 1940 patrili družstvu ERGON. Koncom roka 1947 pracovalo v Košiciach už 35 ľudí a v roku 1961 bolo zriadené vysunuté pracovisko košickej pobočky v Poprade. Na východe Slovenska sa na ortopedicko-pro tetickej výrobe podieľalo 50 ľudí. V roku 1967 však v rámci celoštátnej akcie rušenia neren tabilných prevádzok padla za obeť aj košická pobočka spolu s popradským pracoviskom.

31

KAPITOLA | 03

ORTOPEDICKÁ VÝROBA V OBDOBÍ TOTALITY

03

1948 -1988

32

ORTOPEDICKÁ VÝROBA V OBDOBÍ TOTALITY

VZNIK NÁZVU PROTETIKA

33

KAPITOLA | 03

Rozhodnutie o zmene názvu spoločnosti

34

ORTOPEDICKÁ VÝROBA V OBDOBÍ TOTALITY

Zmeny v podnikaní po roku 1948 a vznik družstiev

V dôsledku silnejúceho vplyvu Sovietskeho zväzu v strednej Európe bol v Československu nastolený totalitný režim. Vo februárových voľ bách 1948 došlo k definitívnemu politickému rozhodnutiu a Československo nastúpilo na cestu komunizmu. Obrat v politickom režime sa prejavil aj radikálnymi zmenami v podnika teľskom sektore krajiny. Komunistický režim presadzoval kolektivizáciu a nacionalizáciu, mnohé súkromné podniky boli znárodnené a prevedené do vlastníctva štátu. Súkromná výroba začala postupne zanikať, štátne firmy preferovali centralizáciu riadenia a kontroly nad ekonomikou. Vo všetkých odvetviach národného hospodár stva sa začala presadzovať družstevná forma. Pre Česko zabezpečoval výrobu ortopedic kých pomôcok brniansky ERGON, ktorý spo radicky zastrešoval aj výrobu pre Slovensko. V roku 1950 bol zlúčený s pražským družstvom ODIP do celoštátneho družstva bandážistov a ortopédov s názvom ODIP-ERGON, ktoré bolo v roku 1952 premenované na Družstvo ORTHOPEDIA. Na Slovensku vzniklo samostat né Slovenské výrobné ortopedické družstvo v roku 1952. Vznik národných podnikov ORTHOPEDIA (ČR) a ORTOPÉDIA (SR) Ukázalo sa však, že družstevná forma v nasle dujúcich rokoch nevyhovovala narastajúcim potrebám a rozširujúcej sa ortopedicko-pro

tetickej výrobe. Preto dňa 1. 1. 1953 vznikol na základe výmeru Ministerstva zdravotníctva národný podnik ORTHOPEDIA so sídlom v Pra he. Bol riadený ministerstvom zdravotníctva a patrili k nemu aj závody v Brne a Bratislave s pobočkou v Košiciach. No keďže centrálny systém riadenia z Prahy nebol prínosom pre ďalší rozvoj výroby, dňa 30. 12. 1956 vznikol odlúčením od pražského vedenia slovenský národný podnik ORTOPÉDIA. Jeho sídlo bolo v Bratislave a v rokoch 1958 – 1969 ho riadil Emanuel Tobák. Úlohou novozriadeného národného podniku bolo zabezpečovanie ortopedických a prote tických pomôcok aj ortopedickej obuvi pre celé Slovensko. V roku 1958 bola zriadená prevádzka na výrobu ortopedickej obuvi v Piešťanoch.

Úspešné 60. roky a vznik názvu PROTETIKA, n. p.

V roku 1960 bol podnik ORTOPÉDIA začlenený do združenia podnikov zdravotníckej výroby SPOFA (Spojené podniky pre zdravotnícku vý robu) spolu s českým sesterským podnikom ORTHOPEDIA. Z dôvodu odstránenia nežiadu cich zámen názvov oboch podnikov minister stvo zdravotníctva rozhodlo o zmene názvu slovenského podniku na PROTETIKA, n. p. Bra tislava, a to s účinnosťou od 1. januára 1962.

35

KAPITOLA | 03

Úroveň riadenia a organizácie podniku pod nietila generálne riaditeľstvo SPOFA pričleniť k bratislavskej PROTETIKE aj brnenský závod ORTHOPEDIA Praha dňa 1. 1. 1962. A keďže dva roky spoločného hospodárenia priniesli výrazné úspechy, dňa 1. 1. 1964 generálne riaditeľstvo SPOFA rozhodlo o zriadení celoštátneho podni ku na výrobu ortopedicko-protetických pomô cok so sídlom v Bratislave a pobočnými závodmi v Prahe a Brne. Národný podnik ORTHOPEDIA Praha tak definitívne zanikol.

Zhotovovanie bandáže na protézu hornej končatiny

Rozširovanie výroby a nové materiály

Šešťdesiate roky boli v existencii národného podniku PROTETIKA celkovo najúspešnejším obdobím. Výroba sa spolu s rozširovaním sor timentu ortopedicko-protetických pomôcok zvyšovala.

Počet za rok

1937 1961

Druhov protéz dolných končatín Druhov protéz horných končatín

8 5

24

8

Druhov prístrojov dolných končatín 16

39 16

3

Druhov ortopedickej obuvi

Do ortopedicko-protetickej výroby sa začali zavádzať nové materiály. Vyrobili sa prvé korzety a priamidlá, ako aj protézy horných a dolných končatín zo sklolaminátu. Začala výroba protéz z laminátových polotovarov a v roku 1968 bola aplikovaná prvá bioelektrická protéza hornej končatiny.

36

ORTOPEDICKÁ VÝROBA V OBDOBÍ TOTALITY

Spomínam si na pacienta – vodi ča kamiónu, ktorý prišiel o ruku, a my sme pre neho robili umelú náhradu. Vtedy sme ešte nemali také možnosti ako elektronické či mechanické ruky, takže sme vyrobili štandardnú PVC ruku, ktorú sme napojili na protézu. On ju však potreboval špeciálne upraviť, aby ňou vedel uchopiť volant a šofé rovať. S kolegami sme to vymysleli tak, že sme skonštruovali náhradu, ktorá mu umožnila šoférovanie. Jedného dňa sme v rozhlasovej relácii „Pozor, zákruta!“ počuli, ako nám tento pán poďakoval za to, že môže opäť šoférovať, pričom spomenul aj moje meno. Bolo to dojemné a prekvapilo ma to.

Jarmila Filipová

Laminátové stehnové protézy dolnej končatiny

37

KAPITOLA | 03

Výstavba nového závodu PROTETIKA, n. p.

ravy. Riadenie podniku v rokoch 1970 – 1982 prevzal Henrich Čapla. Po roku 1969 sa popri zákazkovej ortopedic ko-protetickej výrobe začína rozvíjať aj sériová. PROTETIKA, n. p. z dôvodu zabezpečenia svojej samostatnosti okrem produkcie ortopedickej obuvi a ortopedicko-protetických pomôcok pripravila nové výrobné programy – v nových priestoroch sa začali zhotovovať rehabilitačné sandále, monoštíty, ochranné rukavice z PVC a hliníkové tuby pre farmaceutický priemysel. Spoločnosť PROTETIKA v rámci textilného programu zaviedla abdukčnú plienku POŠTOL KA podľa patentu MUDr. Poštolku, bratislavské ho ortopéda. Táto plienka sa stala známou a široko rozšírenou pomôckou v prevencii vrode ného vykĺbenia dolných končatín u dojčiat. Od začiatku sa v bratislavskej PROTETIKE vyrobili 3 milióny kusov. Výsledky takejto širokoplošnej prevencie sa čoskoro prejavili v poklese spotreby a nadväzne aj výroby luxačných prístrojov. Prostredníctvom svojich podnikov zahranič ného obchodu PROTETIKA vyvážala niektoré výrobky aj do krajín západnej Európy. A hoci bra tislavský závod zápasil s nedostatkom pracov ných síl, dosahoval dobré ekonomické výsledky. OSN vyhlásila rok 1981 za medzinárodný rok invalidných ľudí. V tom istom roku sa PROTE TIKA stala organizátorom XIII. Medzinárodnej konferencie v Bratislave, na ktorej sa prezen- tovala geriatrickou protézou.

Rozširovanie výroby a zavádzanie nových technológií vyvolalo tlak na zvyšovanie počtu zamestnancov, a tým aj potrebu výstavby no vého závodu, preto bol v zmysle rozhodnutia generálneho riaditeľstva SPOFA schválený plán realizácie nového závodu PROTETIKA-MEDIKA. V roku 1964 bol položený základný kameň no vého závodu PROTETIKA, n. p. a skladovacích priestorov Ústredného zdravotníckeho skladu (Medika, š. p.) na Galvaniho ulici v Bratislave (v súčasnosti Bojnická ulica). Výrobná budova bola dokončená v roku 1968, administratívna v roku 1970. Výstavba celého komplexu bola ukončená v roku 1977. Po prvý raz v existencii podniku mali zamest nanci možnosť pracovať vo vyhovujúcich pod mienkach moderných a zdravých dielní. V roku 1968 sa výroba ortopedickej obuvi presťahovala do nových priestorov a vznikol dostatok miesta na technologické zariadenia. Zaviedla sa výroba strojovo šitej a neskôr lepenej obuvi. Lepšia organizácia práce viedla k vyššej produktivite podniku. Nové štátoprávne usporiadanie Československej republiky v roku 1969 bolo príčinou mnohých zmien v národnom podniku PROTETIKA. V dô sledku federatívneho usporiadania republiky sa od novovytvoreného výrobného podniku ERGON odčlenili dva závody v Prahe a Brne. Bratislavská PROTETIKA odovzdala ERGON-u spolu so závodmi aj časť výrobného programu, výrobu zdravotného textilu a ortopedickej obuvi pre telesne postihnutých občanov Čiech a Mo Zmeny v PROTETIKE, n. p. a prvá sériová výroba

Položenie základného kameňa nového závodu PROTETIKA Bratislava

38

ORTOPEDICKÁ VÝROBA V OBDOBÍ TOTALITY

39

KAPITOLA | 03

80. roky v znamení prosperity a rozmanitosti výroby

PROTETIKA pod vedením Mikuláša Válenta Od roku 1983 prevzal spoločnosť pod svoju taktovku Ing. Mikuláš Válent, ktorý ju riadil až do roku 2006. Jeho vedenie prinieslo úspešný rozvoj v oblasti obchodnej činnosti a taktiež založenie dcérskych spoločností. Počas jeho pôsobenia sa zaviedla nová linka na výrobu korkových výliskov pre rehabilitačné sandále. Ako generálny riaditeľ sa Mikuláš Válent tiež zasadzoval o odborný rozvoj zamestnancov – v PROTETIKE sa organizovali odborné exkurzie. Jednou z nich bola napríklad návšteva ortope dických veľtrhov v Lipsku, na ktorej pracovníci nadobudli nové poznatky a skúsenosti. Vedenie Ing. Mikuláša Válenta tak pozitívne ovplyvnilo rozvoj spoločnosti, rozšírenie jej výrobných možností a zvýšenie odbornosti celého tímu. Podnik ekonomicky prosperoval a do sociálneho fondu bol zabezpečený dostatok finančných prostriedkov.

Ing. Mikuláš Válent generálny riaditeľ a podpredseda predstavenstva (1983 - 2006)

PROTETIKA mala už začiatkom 80. rokov vybudovaný silný sociálny program: uby tovňu pre zamestnancov, vlastné zdravot né stredisko a dokonca i predškolské zaria denie pre deti zamestnancov. Na rekreácie boli využívané dve podnikové chaty.

40

ORTOPEDICKÁ VÝROBA V OBDOBÍ TOTALITY

Z minulosti si často zaspomínam aj na spoločné športové aktivity, vodácke pobyty, futbalové zá pasy, branno-športové preteky, ale aj jazykové kurzy či kultúr ne podujatia vrátane zájazdov, návštevy sauny a masáže, ktoré nám zamestnávateľ poskytoval cez odbory.

Marta Chúpeková

Sociálny program v PROTETIKE v 80. rokoch

41

KAPITOLA | 03

Pokrokový typ protéz zo západnej Európy Začiatkom 80. rokov bola PROTETIKA zapojená do programu zavedenia výroby modulárnych protéz, ktoré sa štandardne používali vo vtedajšej západnej Európe. Tento pokrok priniesol výraz ný posun v skvalitnení ortopedicko-protetickej starostlivosti na Slovensku. O túto prelomovú zmenu sa pričinil MUDr. Ján Krajči, vedúci protetického oddelenia Fakultnej NsP v Banskej Bystrici, ktorý v spolupráci s ve dením PROTETIKA, n. p. a s primármi oddelení ortopedickej protetiky v SR inicioval dovoz mate riálov na modulárne protézy od západonemeckej firmy Otto Bock pre pacientov po amputáciách dolných končatín. PROTETIKA organizovala pre lekárov a svojich ortopedických technikov odborné semináre. Ďalšie školenia poskytovalo Oddelenie ortope dickej protetiky v Banskej Bystrici. Následne sa protézy začali vyrábať aj na Slovensku. Zdroj https://ortopedickymagazin.sk/zaciatky-a-su casnost-ortopedickoprotetickej-zdravotnej-starost livosti-diel-ii Koncom roku 1988 bola PROTETIKA plne stabilnou spoločnosťou s prevádzkami v Bratislave (výroba ortopedickej obuvi, zdravotníckych pomôcok, sídlo vedenia), Častej (respiračná technika, zdravotný textil), Piešťanoch (individuálna ortopedická obuv), Senci (výroba ortopedických rehabilitačných san dálov) a Gabčíkove (zdravotný textil, PVC rukavice). Dosiahla obrat 88 miliónov Kčs, pričom zisk pred stavoval 7 miliónov. Zamestnávala 537 zamest nancov s priemernou mzdou 2 754 Kčs. Pri príležitosti 75. výročia PROTETIKY jej ge nerálny riaditeľ, Ing. Mikuláš Válent, vo svojom príhovore napísal: Úspešné bilancovanie na konci 80. rokov

Za 75 rokov organizovanej vý roby pomohli naše produkty státisícom ľudí. Niektorým ako liečebná pomôcka, iným zasa umožnili pohybovať sa či pou žívať horné aj dolné končatiny. Vďaka všetkým. Robotníkom, majstrom, technikom a ostatným pracovníkom za ich snahu aj doterajší vývoj, tým, čo dnes pra cujú v PROTETIKE, ale aj tým, čo pomáhali ortopedickej výrobe ísť dopredu, až ku koncu druhého tisícročia. Pravda, za toto ob dobie sa niekoľkokrát zmenilo sociálno-ekonomické prostredie aj štátoprávne usporiadanie na Slovensku. Výroba sa ale neza stavila, pretože ľudia potrebovali jej produkty. A potrebujú ich, ba budú ich potrebovať aj v budúc nosti. Zdokonaľovanie výrobného procesu, fortieľ a um aj šikovné ruky budú zárukou, že naši spo luobčania odkázaní na ortope dicko-protetické pomôcky budú môcť s nimi rátať aj naďalej.

Mikuláš Válent

42

ORTOPEDICKÁ VÝROBA V OBDOBÍ TOTALITY

Vypracovanie spodkov ortopedickej obuvi

Kosenie zvrškov na ortopedickú obuv

43

KAPITOLA | 03

Výroba zákazkovej ortopédie a bandáže Bratislava

44

ORTOPEDICKÁ VÝROBA V OBDOBÍ TOTALITY

Výroba zákazkovej ortopédie a bandáže Bratislava

45

KAPITOLA | 04

VEĽKÉ ZMENY A ROZHODNUTIA PROTETIKY

04

1989 - 2000

46

PROTETIKA PO NOVEMBRI 1989

PO NOVEMBRI 1989

47

KAPITOLA | 04

V časoch, keď som nastúpila, ešte fungovali hospodárske plány, tzv. päťročnice. Tieto plány neboli efek tívne, pretože sme síce vyrábali v zmysle stanovených plánov, ale odbyt nebol adekvátny. A tak sa často stalo, že sme mali pomerne značné skladové zásoby. Po re volúcii, resp. začiatkom 90. rokov začala výroba fungovať trhovým spôsobom, čiže na objednávku – internú alebo externú. Bolo to oveľa efektívnejšie.

Jarmila Filipová

48

PROTETIKA PO NOVEMBRI 1989

Nástup demokracie a trhovej ekonomiky

November 1989 znamenal v živote štátneho podniku PROTETIKA výrazný prelom. Nežná revolúcia a pád komunizmu priniesli obrat vo všetkých oblastiach života celej československej spoločnosti. Súbežne s reformou politického systému sa začala aj transformácia ekonomiky z centrálne riadenej na trhovú a prirodzene došlo k jej otvoreniu sa zahraničnej konkurencii.

zácie štátneho majetku vznikla dňa 1 . 5. 1992 akciová spoločnosť PROTETIKA, a.s. s novou akcionárskou štruktúrou. Premena vlastníc tva podniku na súkromné naštartovala mnohé podnikateľské zmeny. V prvej vlne privatizácie sa oddelila prevádzka v Gabčíkove, kde sa vyrábal textilný program a gumené PVC rukavice, a prešla do rúk nového majiteľa. V rokoch 1995 – 2004 sa právne do riešili vlastnícke vzťahy k majetku v sídle spo ločnosti na Bojnickej 10. Pri prechode na nové trhové podmienky sa PRO TETIKA musela vysporiadať so všetkými problé mami, ktoré toto obdobie prinieslo – budovanie systému zdravotného poistenia, insolvencia zdravotných poisťovní, druhotná platobná ne schopnosť odberateľov, nezamestnanosť či vysoké úrokové sadzby na úvery v bankách.

Vznik akciovej spoločnosti PROTETIKA

Všetky tieto zmeny ovplyvnili atmosféru v PROTETIKE a rozbehli transformačné proce sy vedúce k novej organizačno-právnej forme spoločnosti a jej adaptácii na západnú trhovú ekonomiku. Zamestnanci začali prejavovať dô veru v členov vedenia podniku a v nasledujúcich rokoch prostredníctvom niekoľkých kôl privati

Najväčší úspech PROTETIKY? To je asi tých 100 rokov. V tom je obsiahnu té všetko. PROTETIKA ako spoločnosť sa vždy vedela prispôsobiť problé mom danej doby. Aj vtedy, keď boli ťažkosti s poisťovňami alebo neboli objednávky či sa menili zákony. Naše vedenie vždy našlo riešenie, aby sme mohli vyrábať.

Branislav Božik

49

KAPITOLA | 04

Vstup akcionárov do riadenia spoločnosti

Od marca 1996 bol za predsedu predstavenstva vymenovaný MUDr. Marián Šolty, ktorý od roku 2013 zastával aj funkciu člena dozornej rady. Hlavný akcionár spoločnosti, PhDr. Eduard Šebo, bol zvolený za člena dozornej rady a v roku 2010 sa stal jej predsedom. Pre celé obdobie začiatku 90. rokov boli charak teristické časté zmeny v spoločensko-ekonomic kom prostredí. Typické preň boli ekonomické re formy a „ekonomické balíčky“ a s nimi súvisiace reformy legislatívneho rámca podnikania alebo politické a spoločenské zmeny, ako napríklad vznik samostatnej Slovenskej republiky. Nástup konkurencie z Ázie a masívny import lacných tovarov na Slovensko, ako aj odchod mnohých zamestnancov do zahraničia či privát neho podnikania ovplyvnili prostredie, v ktorom PROTETIKA pôsobila, a prinútili ju adaptovať sa na nové podmienky. V dôsledku tejto situácie sa spoločnosť PROTE TIKA rozhodla zmeniť svoju podnikateľskú stra tégiu. Zamerala sa na aktívne hľadanie nových podnikateľských príležitostí na trhu a rozšírenie vlastných výrobných programov, ako aj rozvoj obchodných aktivít a objavovanie nových mož ností v oblasti predaja. Napriek náročnému transformačnému obdobiu, ktorým prechádzala, potvrdila výsledkami svojej podnikateľskej činnosti v oblasti výroby zdra votníckych pomôcok a obchodných aktivít, že je životaschopným podnikom, ktorý sa dokáže prispôsobiť meniacim sa podmienkam aj vďaka správnym rozhodnutiam akcionárov. Spoločnosť PROTETIKA preukazuje svoju stabilitu a získava si dôveryhodnosť vo svojom odbore aj vďaka tomu, že generuje zisk a udržiava si trvalú zamestnanosť.

PhDr. Eduard Šebo

MUDr. Marián Šolty

50

PROTETIKA PO NOVEMBRI 1989

V spoločnosti pracujem od roku 1994. Atmosféra podniku bola vtedy ovplyvnená jeho hospodár sko-spoločenskou transformáciou na nové podmienky. No zároveň tu bola obrovská chuť a nadšenie ľudí pracovať a mať sa lepšie.

Ľubomír Pištek

Mala som šťastie, že som mohla spolupracovať s mojou predchodkyňou Ing. Jarmilou Filipovou, ktorá zostala v pod niku pracovať na technickom úseku a s ktorou sme spolu vytvorili fantastický tím. Má dl horočné skúsenosti s pozíciou výrobno-technického riadi teľa, vedela ma v mnohom usmerniť a podporiť. A keď máte vo svojej blízkosti člove ka, ktorý vás inšpiruje a môže te sa od neho učiť, tak cítite, že po profesionálnej stránke rastiete. Taká práca má pre vás obrovský význam.

Rozvoj sériovej výroby ortopedic ko-protetických sandálov PROTETIKA, a.s. v tomto období rozvinula seg ment ortopedicko-rehabilitačných sandálov a s počtom 449-tisíc predaných párov sa stala jed ným z najväčších výrobcov prezuvkovej obuvi na slovenskom aj českom trhu. Ich predaj bol do roku 2000 významným artiklom spoločnosti na domácom a zahraničnom trhu. Tomuto úspechu predchádzali investície do no vých technológií, ktoré už v roku 1997 umožni li zavedenie sériovej výroby týchto sandálov z korkových, korklatexových a polyuretánových výliskov. Pod vedením technického námestníka Ing. Vladimíra Hrabinského, Ing. Jarmily Filipovej a Ing. Marty Žáčikovej sa do výroby podarilo za viesť dopravník, ktorý veľkou mierou prispel k zefektívneniu produkcie o približne 200 %. Pre PROTETIKU to znamenalo doslova skokový posun vo výrobe ortopedicko-rehabilitačných sandálov.

Magdaléna Kordošová

51

KAPITOLA | 04

Dcérska spoločnosť Ortex Ukrajina

Ďalšia expanzia na zahraničné trhy

la vlastný závod na výrobu sériovej obuvi pod vedením Ing. Jiřího Prokeša a Ivana Ivanoviča Bilančuka. PROTETIKA sa usilovala o zlepšenie svojho po stavenia aj na trhoch Bulharska (PROTETIKA VIP), Poľska (Ortohelp) a Bieloruska prostred níctvom svojich majetkových účastí v rôznych spoločnostiach. Avšak z dôvodu reformovania ekonomického prostredia v týchto krajinách sa jej v nich do roku 2000 nepodarilo zásadnejšie presadiť.

Zároveň boli položené základy pôsobenia spo ločnosti na zahraničných trhoch, ako Ukrajina, Rusko, Česká republika, Poľsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko. Vzhľadom na útlm výroby detskej obuvi v Európe z dôvodu lacných importov z Ázie bola spoločnosť nútená presunúť svoje výrobné kapacity na ukrajinský trh. V roku 1997 tak bola zalozena dcerska spolocnost ORTEX Ltd. Vinogradovo, ktorá na Ukrajine vybudova

52

PROTETIKA PO NOVEMBRI 1989

Veľkodistribúcia zdravotníckych pomôcok V týchto rokoch PROTETIKA vstúpila do nové ho segmentu veľkodistribúcie zdravotníckych pomôcok a na slovenskom trhu zastupovala spoločnosti Viennatone, GN Resound, Gomed, Otto Bock, Schein, Orthomerica a. i. Okrajovo sa zaoberala aj výrobou rôznych typov zdravotníckych pomôcok a obuvi pre nemecký trh, kde spolupracovala s firmami Schein a Agilis Berlín. Oddelenie technického vývoja a rozvoja na čele s Ing. Karolom Civáňom a Ing. Ladislavom Vojtá šom prinieslo inovácie v oblasti respiračnej tech niky, čím bol významne podporený jej predaj Každý pár obuvi má svoj techno logický postup. Začíname kose ním materiálu, natierame lepidlo, zaklepávame, šijeme, dierkuje me, krúžkujeme a háčkujeme. Je to dlhší proces, ale výsledok stojí za to. Je úžasné vidieť hotové topánky a ľudí, keď sú s nimi spo kojní. Vtedy viem, že moja práca má zmysel. Deti majú rôzne zde formované nožičky, a mňa teší, že môžem prispieť k tomu, aby mali pekné a zdravé topánočky, ktoré im pomôžu.

na domácom a zahraničnom trhu. Spoločnosť získala európsky certifikát kvality produktu CE a presadila ďalší jeho predaj na nemeckom trhu prostredníctvom spoločnosti Royal König DE. V rokoch 2005 – 2006 zabezpečovala výkon veľkodistribučnej činnosti zdravotníckych po môcok dcérska spoločnosť PROTETIKA TRADE, a.s., ktorá v priebehu ďalších rokov svoju činnosť zamerala na prenájom nebytových priestorov a správu majetku. Dominantným segmentom PROTETIKY bola do roku 2000 výroba individuálnej ortopedic kej obuvi, pričom v roku 1997 vyprodukovala 20 735 párov. Sortiment obuvi predstavoval 170 modelov od jednoduchej až po veľmi zložitú.

Dagmar Zemešová

Výroba ortopedickej obuvi

53

KAPITOLA | 05

MODERNÁ PROTETIKA

05

2000 - 2012

54

MODERNÁ PROTETIKA V 21. STOROČÍ

V 21. STOROČÍ

55

KAPITOLA | 05

Zmeny a nové trendy na trhu so zdravotníckymi pomôckami

V období rokov 2000 – 2010 došlo na slovenskom trhu so zdravotníckymi pomôckami k rýchlemu rozvoju a zlomom. Slovensko sa v tejto oblasti aktívne snažilo prispôsobiť európskym normám a reguláciám, čo malo vplyv na zdokonaľovanie procesov a postupov vo výrobe a distribúcii. Okrem toho sa v tom čase objavili aj nové trendy a inovácie vo sfére technológií a materiálov pou žívaných v zdravotníctve, ktoré viedli k zlepšeniu účinnosti, bezpečnosti a pohodlia zdravotníckych pomôcok. Manažérstvo kvality sa stalo neoddeliteľnou súčasťou riadenia moderných podnikov. V roku 2001 PROTETIKA dosiahla významný míľnik, keď zaviedla systémy manažérstva kvality ISO 9001 a ISO 13845, ktoré výrazne prispeli k jej úspechu na trhu. Tieto systémy umožnili prezentovať vysokú kvalitu jej produktov a budovať pozitívny imidž značky a sú stále účinným nástrojom, ktorý spoločnosť úspešne využíva dodnes. Obdobie po roku 2000 bolo charakteristické približovaním Slovenska k členstvu v EÚ, ktoré sprevádzali významné zmeny v normatívnej oblasti. Tie od PROTETIKY vyžadovali väčšie investície, napríklad do produkcie respiračnej techniky, no keďže to vzhľadom na pokračujú ci útlm banského priemyslu nedávalo zmysel, podnik prijal rozhodnutie jej výrobu ukončiť. PROTETIKA reaguje na zmeny na trhu

Reformovanie slovenskej ekonomiky v podobe rôznych reštrikčných opatrení na strane spot reby obyvateľstva, reformy v zdravotníctve vo forme zavádzania doplatkov na zdravotnícke pomôcky a ortopedickú obuv, ako aj nastupujúci trend globalizácie vo výrobe obuvi a príchod novej konkurencie, globálnych predajných sietí obuvi a spotrebného tovaru – to všetko viedlo k prehodnoteniu stratégie PROTETIKY.

Dcérska spoločnosť PROTETIKA CZ PLUS Břeclav

Založenie dcérskych spoločností v Bardejove a Břeclavi Jedným zo strategických cieľov PROTETIKY bolo vstúpiť s novým sortimentom aj na český trh. Už v roku 2000 založila v Břeclavi dcérsku

56

MODERNÁ PROTETIKA V 21. STOROČÍ

spoločnosť PROTETIKA CZ PLUS spol. s r.o. s cie ľom veľkoobchodného predaja rehabilitačných sandálov a obuvi, vtedy pod mandátom Ing. Vojtecha Lamačku a Tomáša Válenta. Pomocou dcérskej spoločnosti PROTETIKA CZ PLUS sa najmä v posledných rokoch darí úspešne po silňovať slovenskú značku v Čechách. Ďalším strategickým krokom bolo rozšírenie pôsobnosti na východ Slovenska, kde bola v roku 2002 založená dcérska spoločnosť PRO TETIKA Bardejov, spol. s r.o. s cieľom predaja zdravotníckych pomôcok v dovtedy produktovo neobsadenom východoslovenskom regióne. Úspešný vstup do nového seg mentu obuvi Približne v roku 2002 začala PROTETIKA v spo lupráci so zahraničnými obuvníckymi spoloč nosťami pripravovať výrobu detskej vychádz kovej obuvi so zdravotnými prvkami – tá sa v neskoršom období stala významným predajným artiklom spoločnosti. PROTETIKA využila svoje skúsenosti z výroby ortopedickej obuvi a vstú pila do segmentu detskej vychádzkovej obuvi, a to aj napriek tomu, že slovenský trh s detskou obuvou bol už v tej dobe veľmi konkurenčný. Bolo to obdobie hľadania vhodného výrob ného a obchodného partnera a sortimentnej skladby, ako aj prípravy personálu pre tento sektor. Cieľom bolo vyrábať zdravú detskú obuv z kvalitných prírodných materiálov a týmto vy sokoakostným produktom osloviť širšiu cieľovú skupinu zákazníkov. PROTETIKE sa tento cieľ podarilo úspešne dosiahnuť v sezóne jar/leto 2005, keď využi la obchodnú príležitosť a existujúcu medzeru na trhu vyplnila špeciálnou kolekciou detskej vychádzkovej obuvi so zdravotnými prvkami. Prvé tri modely – sandálky KAMILA, KATKA

Dcérska spoločnosť PROTETIKA Bardejov

a celoročná topánka TOMÁŠ – boli úspešne uvedené na trh a veľmi rýchlo si získali obľubu zákazníkov. PROTETIKA svoje portfólio postupne zdokonaľovala a rozširovala. Nové produkty mali potenciál rastu a zároveň boli prepojené s oblasťou, v ktorej bola materská značka už etablovaná. Od tej doby sa PROTETIKA začala profilovať ako výrobca, ktorý vie obuť dieťa nielen terapeutickou a prezuvkovou obu vou, ale aj obuvou vhodnou na vychádzky. Nový sortiment sa čoskoro stal jedným z nosných obchodných programov spoločnosti.

CENTRUM ORTOPEDICKEJ PROTETIKY Košice

57